Morynci/Bratislava
8. marca (TASR) - Pre Ukrajincov je symbolom ich krajiny, kultúry a
nezávislosti. Považuje sa za zakladateľa ukrajinskej národnej literatúry
a spisovného jazyka, pričom jeho literárne dedičstvo predstavuje vrchol
ukrajinskej tvorby.
Od narodenia Tarasa Ševčenka, spisovateľa, básnika, dramatika, filozofa,
humanistu a maliara, uplynie v sobotu 9. marca 210 rokov.
Taras Hryhorovyč Ševčenko sa narodil 9. marca 1814 v obci Morynci do
rodiny nevoľníkov. Rok po jeho narodení sa rodina presťahovala do obce
Kyrylivka. Už v rannom detstve osirel a vyrastal v drsných podmienkach.
Od malička sa zaujímal o ľudové umenie a prejavoval maliarsky talent.
Keď sa dostal do sídla panstva ako pomocník v kuchyni, jeho výtvarný
prejav si všimol samotný majiteľ panstva Vasilij Engelgardt. V roku 1829
zobral Ševčenka so sebou najskôr do Vilniusu a o dva roky do
Petrohradu, kde mu umožnil vzdelávať sa v maliarskom umení.
V Petrohrade sa sedemnásťročný Ševčenko počas štyroch rokov naučil
základné maliarske techniky, maľoval portréty a podieľal sa na výzdobe
mestského divadla.
V meste na rieke Neva sa zároveň zoznámil s viacerými ukrajinskými a
ruskými umelcami, ktorí mu pomohli vykúpiť sa v apríli roku 1838 z
nevoľníctva. Umelci získali potrebnú hotovosť 2500 rubľov z lotérie, v
ktorej bol cenou portrét spisovateľa Vasilija Žukovského od maliara
Karla Briullova. Ševčenko sa stal slobodným človekom. To bola aj
podmienka prijatia na Petrohradskú umeleckú akadémiu výtvarných umení,
na ktorú sa v tom istom roku aj zapísal.
Jeho výtvarné diela sú rozptýlené po celom svete. Za viaceré z nich
získal ešte počas štúdia na akadémii ocenenia (Malý žobrák dáva chlieb
psovi, Cigánska veštkyňa). Predpokladá sa, že niektoré z jeho malieb
môžu byť ilustráciami k jeho literárnej tvorbe.
Popri maľovaní bola veľkou Ševčenkovovou záľubou aj literatúra. Poéziu
začal písať ešte ako nevoľník. V jeho dielach dominuje téma života
obyčajných ľudí a vlastné zážitky z vyhnanstva spojené s túhou po rodnej
vlasti.
Spracoval viacero námetov z obdobia, keď bol pastierom a na pastvinách
sa stretával so slepými muzikantmi, spievajúcimi ukrajinské balady. Už
vydanie jeho prvej neveľkej zbierky básní Kobzar (kobzar je hráč na
strunovom hudobnom nástroji) v apríli 1840 vyvolalo obrovský ohlas.
V rokoch 1838 až 1841 pracoval na historickej poéme Hajdamaci o
protifeudálnom sedliackom povstaní, ktorá vyšla v roku 1842. Pod dojmom
nevoľníctva napísal niekoľko poém s revolučným proticárskym a
protinevoľníckym podtextom ako napríklad Sen, Tri roky, Kaukaz či
Slúžka.
Ocenenie buditeľského významu celého diela popredného slovenského
historika, etnografa a slavistu Pavla Jozef Šafárika, ktorého Ševčenko
označoval za "najjasnejšie slnko zo všetkých slovanských sĺnk", je zrejmé z poémy Heretik (1845).
Za účasť v protinevoľníckej Cyrilometodejskej spoločnosti a za písanie "poburujúcich"
básní bol dňa 5. apríla 1847 zadržaný, obvinený z činnosti proti cárovi
a potrestaný vyhnanstvom a zákazom umeleckej tvorby. Napriek tomu
napísal aj vo väzení a vyhnanstve viacero básní a noviel. Z vyhnanstva
sa vrátil po desiatich rokoch s podlomeným zdravím až v roku roku 1857.
Zakladateľ modernej ukrajinskej literatúry Taras Ševčenko zomrel 10.
marca 1861 v Petrohrade. Zo svojich 47 rokov prežil 24 rokov ako
nevoľník, desať rokov vo väzení a vyhnanstve a 3,5 roka pod policajným
dozorom.
0